Pasívne domy sú takpovediac vývojovo lepšie nízkoenergetické domy. Podľa Passivhausinstitutu v Darmstadte sú charakterizované vykurovacou požiadavkou menej ako 15 KVH / m2 za rok. Toto číslo zodpovedá spotrebe vykurovacieho oleja max. 1,5 litra na meter štvorcový za rok.
Pasívne domy majú najmenšie požiadavky na výkon vykurovacích systémov, napríklad jednotlivé kachle alebo zahrievanie pomocou kontrolovaného ventilačného systému s rekuperáciou
tepla. Samozrejme bežné a užitočné sú aj kombinácie s využitím solárnej
energie, tepelnými čerpadlami a rôznymi výmenníkmi. Základom je schopnosť vykurovacieho systému pokryť zostávajúce požiadavky na energiu výhradne z obnoviteľných zdrojov energie.
Dá sa povedať, že celková spotrebovaná energia v pasívnom dome je menšia ako v priemernej novostavbe, v ktorej sa energia spotrebuje len na ohrev vody. Ak by sme to mali prepočítať na čísla, tak celková potreba primárnej energie na vykurovanie, prípravu teplej úžitkovej vody a na prevádzku elektrospotrebičov v pasívnom dome nepresiahne 120 kWh/m2 za rok!
Obzvlášť kvalitný zatepľovací systém obvodového plášťa stien, okien, dverí a striech.
Z obrázku vyplýva, že súčiniteľ prestupu tepla samotnej schránka budovy, teda jej všetkých nepriehľadných konštrukcií, musí byť nižší ako 0,15 W/m2K. Veľmi dôležitý v je v tomto prípade aj tvar budovy, totiž nie všetky tvary budovy sú vhodné pre pasívne domy.
Riadené vetranie a rekuperácie, čiže spätné získavanie tepla z použitého vzduchu.
Z teplého použitého vzduchu odoberieme teplo, ktoré spätne vo výmenníku odovzdáme čerstvému vzduchu prichádzajúcemu do domu. Táto účinnosť reálne dosah
uje 80-95%, čo sú úžasné hodnoty. Pre lepšiu predstavu sa môžeme pozrieť na obrázok na začiatku. Tu je čerstvý vzduch vedený v potrubiach cez samotnú zem s konštantnou teplotou cca 8°C. Predohriaty vzduch vstupuje do výmenníku, kde mu je dodané odobraté teplo z použitého vzduchu. Takto predohriaty a dohriaty čerstvý vzduch putuje do miestností.
TIP: V extrémnych zimách je možné daný vzduch ešte dodatočne dohrievať elektrickým dohrevom.
Orientácia hlavných presklenných stien a úžitkových miestností na juh
Pri projekcii osadenie domu najväčšími presklennými časťami na juh. Tým získavame v zimných mesiacoch teplo zo slnka. V letným mesiacoch sa vyhneme prehrievaniu inteligentnými tienením, žalúziami prípadne roletami. Opäť je to pekne vidieť na prvom obrázku.Vzduchová tesnosť domu sa preverí podtlakovými a pretlakovými testami. Tu je hodnota vzduchotesnoti pre pasívne domy stanovená na n50 < 0,60/h (0,6 násobná výmena vzduchu za hodinu pri tlaku 50Pa), čiže v jednoduchosti povedané, maximálna infiltrácia alebo únik vzduchu pri danom tlaku 50Pa nesmie prekročiť hranicu 60% objemu vzduchu za 1hodinu!
Inštalácia okien a dverí pre pasívne domy
Okná, dvere a samotné zasklenia určené pre pasívne domy sú detailne navrhnuté tak, aby eliminovali tepelné mosty a úniky tepla do exteriéru. Podobne ako tomu bolo pri obvodovom plášti aj tu je maximálny limit prestupu tepla okenných a dverných konštrukcií (vrátane rámu) stanovený na hodnotu max. 0,85 W/m2K. Pri rámoch je táto hodnota ťažšie dosiahnuteľná ako pri zaskleniach, preto sú rámy koncipované ako úzke a zasklenia s čo najväčšou plochou. Rámy okenných a dverných konštrukcií sú často osádzané do zaizolovaných stien.
Tip: všeobecný princíp pasívneho domu môže fungovať len vtedy, ak sú všetky plánované technologické a technické prvky zohľadnené a zosúladené v celkovej koncepcii. Samozrejme dôležitý faktor je aj samotný užívateľ, ktorý dokáže ovplyvniť fungovanie a úsporu samotných domov neraz aj do výšky 50 % z celkových nákladov. Z reálnych výsledkov vieme, že prevádzkové náklady na energiu pasívneho domu sú 30-50€ mesačne!